Ing. Katarína Teplická, PhD.
TU Košice, Fakulta BERG, Katedra podnikania a manažmentu
ÚVOD
Ekonomická teória definuje náklady podniku ako peňažné ocenenú spotrebu výrobných faktorov, včítane verejných výdajov, ktorá je vyvolaná tvorbou podnikových výnosov. Náklady sú - okrem hospodárskeho výsledku - najsúhrnnejším ukazovateľom hospodárenia výrobnej jednotky, odráža sa v nich výrobná, zásobovacia, odbytová činnosť podniku a jeho technická, ekonomická a organizačná úroveň. Náklady by teda mali byť merítkom spotrebovanej živej a zhmotnenej práce, súhrnnou mierou hospodárnosti výroby.
Plnenie tejto kriterialnej funkcie však nie je bezprostredné, čo je spojené so skutočnosťou, že sú peňažným vyjadrením spotreby, resp. opotrebenia základných výrobných potenciálov, napr. prostredníctvom cien materiálových vstupov, HIM, mzdových taríf atď. Vplyvom pohybu týchto cien, taríf apod. sa náklady môžu líšiť od skutočnej spotreby výrobných faktorov v naturálnom vyjadrení. Rast nákladov pri dosiahnutí rovnakého fyzického objemu produkcie nemusí nutne znamenať zvyšovanie nehospodárnosti výroby, pričom platí i opačná závislosť.
Odpoveď na otázky o účelnosti vynaloženej živej i zhmotnenej práce by mala dať analýza nákladov, ku ktorej základným cieľom patrí:
posúdenie vývoja nákladov vo vzťahu k vývoju objemu výroby, resp. výnosov,
určenie hlavných činiteľov, ktoré pôsobia na objem nákladov a ich podielu na výslednej zmene nákladov,
odhalenie zdrojov a príčin pozitívnych a negatívnych výsledkov v oblasti spotreby nákladov a vymedzenia ciest smerujúcich k znižovaniu, resp. udržaniu ukazovateľa nákladovosti.
Význam analýz a riadenia nákladov vyplýva aj z konkurenčného prostredia, v ktorom podniky pôsobia, kedy základné činitele ovplyvňujúce hospodársky výsledok podniku - objem dopytu a úroveň cien - patria medzi vonkajšie faktory, podnikom ťažko regulovateľné, zatiaľ čo oblasť nákladov je podnikom ovplyvniteľná podstatne viac.
Riadenie nákladov sa stáva dôležitým nástrojom vo všetkých systémoch podniku, ktorým je aj systém riadenia kvality.
NÁKLADY NA KVALITU
Manažmentom kvality sa firma usiluje zabezpečiť si najlepšie podnikateľské výsledky. Súhrnné ekonomické hodnotenie tvorby kvality a jej dôsledkov musí sledovať:
prínos kvality pre zákazníka - kvalita výrobkov a služieb, ktoré majú priniesť nielen vecný ale aj ekonomický prospech,
prínos kvality pre producenta - ktorý do zvyšovania kvality vkladá hmotné aj nehmotné prostriedky pre ich vyššie ekonomické zhodnotenie.
Náklady na kvalitu predstavujú dve úrovne hodnotenia kvality:
kvalita uspokojujúca zákazníka - ako investičná činnosť spojená s rastom náklado na marketing výroby, výrobu, služby.
kvalita znižujúca počet nezhodnej produkcie, porúch, opráv, reklamácie - úspora nákladov nevynaložených na opätovné operácie, vynakladanie dodatočnej práce, materiálu, platenie pokút, penále.
Všetky súvzťažnosti kvality sa premietajú do ceny za kvalitu a nákladov na kvalitu, potom z ich rozdielu vzniká výnos, ktorý kvalita prináša podniku. Náklady na kvalitu sú súhrnom nákladov:
na tvorbu a dosiahnutie kvality,
na udržanie a zabezpečenie terajšej úrovne kvality,
na zvýšenie kvality v súlade so stratégiou kvality.
Ekonomické otázky kvality sa musia riešiť v každej etape tvorby kvality - ekonomické a vecné aspekty kvality musia byť navzájom zaťažené, celý proces tvorby kvality je potrebné ekonomicky vyhodnocovať a zdôvodňovať.
Ekonomické zadanie kvality vo vzťahu k nákladom na kvalitu
Ekonomické zadanie kvality, preventívne požiadavky na kvalitu a jej ekonomické prínosy môžeme zhrnúť do niekoľkých oblasti sledovania nákladov na kvalitu. Celý proces pozostáva z niekoľkých krokov, ktoré musí manažment podniku akceptovať pre dosiahnutie vysokej úrovne ekonomickej účinnosti podniku, prejavujúcej sa v minimalizácii nákladov na kvalitu.
Ekonomická analýza prípravy kvality, ako organizačná zložka projekčnej, konštrukčnej, technologickej, štandardizačnej dokumentácie pre produkciu, služby v predvýrobnej, výrobnej (konkurencieschopný produkt) a povýrobnej etape(servis, balenie, preprava).
Ekonomická stimulácia kvality, sledovanie nezhodných produktov, reklamácií a vyvodzovanie zodpovednosti,
Ekonomika nevhodnej produkcie, aktivácia tvorcov vo všetkých štádiách vzniku, prípravy, realizácie produkcie,
Ekonomické súvzťažnosti kvality, súborná ekonomická analýza nákladov, prínosov a ich optimalizácie.
Základné línie vzťahov kvality a faktorov ovplyvňujúcich jej úroveň:
Vysoká kvalita ako zdroj vyššej ceny a vyššieho zisku pri predaji produkcie - spätne prispieva k ekonomickej prosperite výrobcu.
Vyššia kvalita (životnosť, spoľahlivosť) redukuje množstvo produktov potrebných na trhu (kvalita prináša zníženie spotreby materiálov a energií tj. nákladov vstupu, čo aj pri nezmenenej cene zvyšuje zisk a tým aj ekonomickú prosperitu podniku).
Kvalita a perspektívnosť výroby - orientácia na dlhodobú, trvalú, komerčnú, ekonomickú, teda podnikovú úspešnosť - predstavuje strategický význam kvality.
Kvalita a prosperita výrobcu - otázka návratnosti investovania prostriedkov do kvality, predajnosť, trhová cena, zhodnotenie všetkých zdrojov.
Kvalita a prosperita zákazníka - dlhšia doba používania, nižšie prevádzkové náklady na údržbu, vyššia spoľahlivosť.
Kvalita a zahraničný trh - úspešnejší je producent s kvalitnými výrobkami ako len s lacnejšími, dostať sa na zahraničný trh môžeš iba výnimočne vysokou kvalitou výrobkov a služieb, rešpektovaním medzinárodných noriem kvality a certifikáciou systémov kvality.
Stálosť kvality a spoľahlivosť služieb vedie k získaniu goodwill so všetkými priaznivými dôsledkami.
Kvalita a životné prostredie - problematické technológie a ekologicky nevhodné produkty nepriaznivo ovplyvňujú životné prostredie a tým znižujú úroveň kvality vo firme.
Ekonomika kvality dnes vyjadruje špičkovú schopnosť uspokojovať požiadavky zákazníkov z hľadiska kvality života, produkciou orientovanou na nepoškodzovanie životného prostredia z hľadiska zdrojov, procesov, produktov a ich likvidácie po ukončení životného cyklu príslušnej produkcie. Náklady na kvalitu definujeme ako výdavky vynaložené výrobcom, používateľom a spoločnosťou na kvalitu produktu resp. služby. Z tejto definície je možné vytvoriť „strom nákladov na kvalitu“.
Obr. 1: Členenie nákladov na kvalitu.
Náklady u výrobcu
Prevádzkové náklady na kvalitu rozdeľujeme na základe príčiny resp. účelu vzniku na:
náklady na interné chyby – sú náklady, ktoré vznikajú vo vnútri podniku v dôsledku chýb pri plnení požiadaviek na kvalitu, náklady na odstraňovanie nezhôd s dokumentáciou, na prácu pri opravách, opakované kontroly, chyby vznikajúce v predvýrobnej etape.
náklady na externé chyby – definované ako náklady vznikajúce u užívateľa v priebehu využívania výrobku, spôsobené chybami pri plnení užívateľských požiadaviek na kvalitu.
náklady na hodnotenie – činnosti spojené s meraním, kontrolou, testami, previekami výrobkov a procesov, mzdovými nákladmi na pracovníkov technickej kontroly.
náklady na prevenciu – náklady vznikajúce pri predchádzaní, zisťovaní a znižovaní rizika vzniku chýb a náklady na analýzu kvality, plánovanie kvality, informačné systémy, spoľahlivosť výrobkov, výchovu a motiváciu. V systéme kvality by mali náklady na prevenciu ako jediné narastať s pozitívnym vplyvom na vytýčené ciele kvality.
Náklady u používateľa
Predstavujú skupinu nákladov, ktoré musí vynaložiť užívateľ, ktorý používa daný produkt. K týmto nákladom patria:
náklady na energetickú náročnosť výrobku,
náklady na prerušenie výroby,
náklady na zlé používanie,
náklady na opravy a údržbu,
náklady na odstraňovanie porúch,
náklady na zastarávanie,
náklady na znečistenie.
Náklady spoločenské
Predstavujú náklady, ktoré musí vynaložiť spoločnosť pre dosiahnutie maximálnej účinnosti kvality produktov a služieb. K týmto nákladom zaraďujeme predovšetkým:
súdne poplatky a náklady na poistenie,
náklady na stiahnutie výrobkov a nápravu chýb,
náklady vzniknuté v súvislosti s vybavovaním sťažností zákazníkov,
náklady na dokumentáciu a inzerciu, aby sa zaistilo správne užívanie výrobku,
náklady na to, aby si všetci viac uvedomovali spoľahlivosť výrobku.
Celkové náklady na kvalitu u výrobcu (NQ) tvoria súčet nákladov na interné (Ni) a externé (Ne) chyby, nákladov na prevenciu (Np) a hodnotenie (Nh):
NQ = Ni + Ne + Np + Nh
Podľa princípov riadenia nákladov na kvalitu by sa tieto náklady mali postupne znižovať, aby časť nákladov, ktorú podnik vynaložil v minulosti na produkciu nekvality sa transformovala do zisku. Záležitosťou každého podniku je prijímať opatrenia na znižovanie vlastných nákladov, na zvyšovanie spokojnosti svojich zákazníkov a na trvalé zlepšenie kvality svojej produkcie. Preto sa v podnikoch odporúča následovná metodika sledovania a vyhodnocovania nákladov na kvalitu.
Obr. 2: Postup pri tvorbe metodiky sledovania a vyhodnocovania nákladov na kvalitu.
Základné ukazovatele kvality:
podiel nákladov na kvalitu k celkovým nákladom podniku: PQ=NQ/NC
ukazovateľ zmien nákladov u výrobcu, alebo index zmien nákladov: IQ= NQ1/NQ0 (1-bežné obdobie, 0-predchádzajúce obdobie)
ukazovateľ nákladov na kvalitu vo vzťahu k výnosom: Pv = NQ/V
ukazovateľ nákladov na kvalitu vo vzťahu k tržbám: Pt = NQ/T
ukazovateľ nákladov na kvalitu vo vzťahu k príjmom za realizované výkony: Pp = NQ/P
ukazovateľ nákladov na chyby u výrobcu vo vzťahu k celkovým nákladom na kvalitu: Pch = NI+NE/NQ
ukazovateľ podielu nákladov na interné chyby vo vzťahu k výrobným nákladom: Pvn = NI/VN
Vysvetlivky:
NQ – náklady na kvalitu
NC – celkové podnikové náklady
V – výnosy podniku
T – tržby podniku
P – príjmy podniku
NI – náklady na interné chyby
NE – náklady na externé chyby
V - výrobné náklady
Náklady kvality môžu byť sledované z rôznych úrovní a pohľadov. Prístupy k hodnoteniu nákladov si volí každý podnik samostatne. Aj následovné členenia nákladov na kvalitu môžu byť pre podniky bohatým zdrojom pre skvalitnenie riadenia nákladov na kvalitu.
Náklady na životný cyklus
Pri transformácii činností podniku smerom k zlepšeniu kvality vznikajú náklady na kvalitu v súvislosti so zavádzaním, udržovaním a zlepšovaním kvality, prejavujúce sa však nielen u výrobcu, ale rovnako ich znáša aj užívateľ a celá spoločnosť náklady na uvedenie do prevádzky, na jej udržiavanie, následky ekologických škôd, realizácia štátnej politiky kvality).
Preto bol vypracovaný model, vyhodnocujúci prvky nákladov súvisiacich s kvalitou, a to model nákladov na životný cyklus výrobku, vznikajúceho vo fázach koncepcie, vývoja a návrhu, prípravy výroby a výroby, užívania, udržiavania a likvidácie.
Objem nákladov na životný cyklus sa kvantifikuje ako súčet obstarávacích nákladov užívateľa (jednorázové investície na nákup výrobku, počiatočné náklady na uvedenie do prevádzky a dodatočné investície súvisiace s obstaraním výrobku), nákladov na udržiavanie výrobku (stavby) v prevádzke(celkové prevádzkové náklady a údržba po dobu užívania a iné jednorázové náklady pre potreby prevádzky a údržby) a nákladov nedisponibility výrobku (straty z nepodarkov, práca navyše z dôvodu opráv, práca nadčas, strata na výkonoch, náklady na zaistenie opravných technológií).
Súčasťou započítaných nákladov by mali byť aj náklady na likvidáciu vynaložené užívateľom (demontáž výrobku, skladovanie demontovaných dielov, odvoz, recykláciu, šrotovanie).
Model procesných nákladov
Tento model vychádza z britskej normy BS 6143 a svojou podstatou najlepšie vyhovuje potrebám systému manažérstva kvality. Proces tu predstavuje akúkoľvek činnosť v podniku a náklady vznikajúce v priebehu procesu sa rozdeľujú do dvoch skupín a to na náklady na zhodu a náklady na nezhodu.
V porovnaní s modelom nákladov na kvalitu nevystupujú náklady na nezhodu ako náklady na chyby, nie sú spojené s konkrétnym produktom, ale vyplývajúce z nezhody v procese.
Náklady na zhodu predstavujú skutočné náklady vstupujúce do procesu a transformujúce sa na výstupy za predpokladu dodržiavania predpisov optimálne determinujúcich daný proces. Zastupujú minimálne náklady na realizovanie činností podľa požiadaviek. Podmienkou takto sledovaných nákladov je však existencia noriem spotreby času, materiálov, energií a iných vstupov.
Navyše spotrebované náklady ako náklady na prácu naviac alebo materiál nutný na opravu, sa evidujú ako náklady na nezhodu. Predstavujú odchýlku procesov od ich optimálneho priebehu.
ZÁVER
Riadenie a hodnotenie nákladov na kvalitu produkcie sa stáva pre podnik nevyhnutným nástrojom dosahovania vysokej úrovne rentability výrobkov, zlepšenia jeho kvalitatívnych vlastností, zlepšenie postavenia podniku na trhu, pričom všetky menované faktory výrazne ovplyvňujú celkovú finančnú situáciu firmy. Kvalita produkcie, uspokojujúca požiadavky zákazníkov ide ruka v ruke s uspokojivými nákladmi na produkciu. Znižovanie nákladov na nepodarky, poruchy, alebo chyby sú prioritným ukazovateľom pre manažment podniku. Úlohou manažmentu je tieto ukazovatele optimalizovať, aby dosiahli maximálnu efektívnosť komplexného systému riadenia.
Seznam literatury:
[1] Floreková,
Ľ: Riadenie kvality. FBERG TU Košice, 1999
[2] Harrington, H., J.: Náklady na nízkou jakost. IBM Corp., 1986
[2] Banks, J.: Introduction to Total Quality Management. McGraw
Hill, New York, 1991
Kontakt na autora:
Ing. Katarína Teplická, PhD.
Technická univerzita Košice
Fakulta BERG, Katedra podnikania a manažmentu
Park Komenského 19, 040 01
Email: katarina.teplicka@tuke.sk
Lektoroval:
Prof. Ing. Jaroslav Nenadál,
CSc.